reznick

Kostol svätého Michala Archanjela je rozmermi neveľká sakrálna stavba, ktorej výstavbu inicioval vtedajší nitriansky richtár Lukáš Brezovič na pamiatku prekonanej morovej epidémie. Postavený bol pravdepodobne v roku 1739 na nízkom pahorku Dolného mesta, tzv. Vŕšku. K tejto menšej jednoloďovej barokovej stavbe s poloblúkovou svätyňou pristavali v 18. storočí sakristiu a podľa niektorých prameňov sa nad strechou týčila neveľká drevená zvonica. Stavby sa dotkli dve zásadné obnovy. Prvú inicioval na konci 19. storočia biskup Imrich Bende. Druhá sa uskutočnila na popud prepošta Kolomana Szmidu v 30. rokoch 20. storočia. Vtedy bol kostol zmodernizovaný a v interiéri pribudol nový oltár z ónyxu, travertínu a mramoru. Naň osadili starší barokový oltárny obraz, znázorňujúci svätého Michala Archanjela, ktorý víťazne premáha zlé sily. Na barokovej klenbe pribudol výjav Krst Krista od nitrianskeho maliara Edmunda Massányiho. Kovotepec, zlatník a sochár Elemír Jozef Mészáros vytvoril pre kostol pamätnú tabuľu krstu biskupa Ottokára Rudolfa Prohászku a hodnotné liturgické nádoby a svietniky v štýle art-déco. Interiér od toho času rozohrávajú farbami vitráže od brnianskeho majstra Jana Říhu. V nike nad hlavným vstupom sa nachádza socha svätého Michala Archanjela, pripisovaná sochárovi Júliusovi Bártfayovi a po obvode kostola sú umiestnené výjavy Krížovej cesty, ktorú vytvoril takisto sochár Mészáros.
Kostol je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

Budovu Štátnej obchodnej školy v Nitre v roku 1922 naprojektoval český architekt František Krupka. Návrh sa niesol v duchu umierneného klasicizujúceho prúdu moderny. Úrad ministra s plnou mocou pre správu Slovenska dal však ako investor projekt dopracovať vlastnému zamestnancovi, českému architektovi Klementovi Šilingerovi. Ten školskú budovu upravil do rondokubistickej podoby. Najmä na fasádach pribudli charakteristické oblúkové, valcové a guľové architektonické prvky, ktoré urobili priečelia školy členitejšími a plastickejšími.
František Krupka potom na objednávku mesta naprojektoval aj susedný nárožný bytový dom a pokračoval na Štúrovej ulici rozsiahlym štátnym bytovým domom so štvorcovým nádvorím. Všetky budovy tvoria architektonicky kompaktný celok, ktorý aspoň čiastočne pomohol vyriešiť vážnu bytovú krízu po vojne. O výstavbu tejto štvrte sa významne zaslúžil vtedajší mešťanosta a neskorší starosta mesta Nitry Karol Cobori. Výstavba štvrte pokračovala do začiatku 30. rokov druhým a tretím mestským bytovým domom, ktoré stoja na dnešných uliciach Vajanského, Osvaldovej a Hollého. Medzi nimi postavili v rokoch 1930 až 1931 aj budovu Československého Červeného kríža, ktorú projektoval známy český architekt František Lydie Gahura. Je zaujímavé, že na výstavbu pozdĺž štvrte v 60. rokoch do veľkej miery nadviazal architekt Michal Maximilián Scheer projektom nového obytného súboru Párovce.
Budova Štátnej obchodnej školy v Nitre je od roku 2012 národnou kultúrnou pamiatkou.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

Nitrianska župa požiadala architekta Adolfa Voytu, aby pre nitriansky divadelný súbor, založený už v roku 1878, naprojektoval divadlo s profesionálnou scénou. Architekt nakoniec župe ponúkol upravený projekt neoklasicistického divadla, ktoré projektoval v roku 1881 pre svoje rodné mesto Pápa. V Nitre ho v rokoch 1882 až 1883 zrealizovala stavebná firma Graf és Feszty. Hlavnému priečeliu, obrátenému do námestia, dominoval mohutný portikus na štyroch mohutných pilieroch s klasickým trojuholníkovým tympanónom. Nad pozdĺžnou hmotou tzv. skriňového divadla sa dvíhal obslužný priestor nad javiskom, tzv. komín, s nízkou sedlovou strechou. V roku 1920 vypracoval architekt Klement Šilinger adaptáciu priestoru aj na premietanie filmov a v roku 1939 prešlo divadlo poslednou výraznejšou modernizáciou a menšou prestavbou. Jeho osud definitívne spečatilo bombardovanie Nitry 26. marca 1945. Budova bola síce poškodená, no zostala stáť. V povojnovom období ju namiesto rekonštrukcie asanovali. Divadlo dnes pripomínajú len dobové pohľadnice a fotografie. O jeho interiéri vypovedá neveľa zachovaných archívnych materiálov. Na jeho mieste stojí dnešné Divadlo Andreja Bagara v Nitre.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

Novú klasicistiskú synagógu ortodoxných postavili v Párovciach v roku 1818 hneď vedľa starej, ktorá prestala vyhovovať z kapacitných dôvodov. V roku 1903 ju upravili podľa projektu architekta Lipóta Baumhorna, ktorý o niekoľko rokov navrhol aj druhú nitriansku synagógu pre neológov. Hlavný modlitebný priestor ortodoxnej synagógy mal korýtkovú klenbu na mohutných pilieroch, ktoré zároveň na troch stranách niesli aj tribúnu pre ženy, ezrat hašim. Synagógu presvetľovali veľké oblúkovo ukončené okná. Celý interiér bol bohato zdobený ornamentálnou nástennou maľbou. Pred hlavným vchodom do synagógy bolo vyvýšené závetrie s dvoma schodiskami. Na tribúnu viedlo samostatné schodisko v prístavbe pripomínajúcej vežu. Po vysťahovaní židov počas vojnovej Slovenskej republiky zostala synagóga opustená. Podľa správ ju značne poškodili vojnové udalosti. V roku 1948 požiadal národný výbor o súhlas na jej zbúranie Povereníctvo školstva a osvety, ktoré ho aj udelil, čím spečatil jej osud. Synagóga ortodoxných stála približne 120 metrov juhozápadne od Kostola svätého Štefana, kráľa, v jednej z bočných uličiek napojených na Párovskú ulicu.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

Približne v týchto miestach dnešného Svätoplukovho námestia stál Farský kostol svätého Jakuba Staršieho, postavený niekedy v 13. storočí. Kostoly zasvätené svätému Jakubovi stáli často na pútnických trasách do Santiaga de Compostela, keďže už v stredoveku sa verilo, že sú tam uložené jeho ostatky. História ani podoba kostola zatiaľ nie sú celkom jasné. Podľa kanonických vizitácií mal kostol od istého času údajne krížový pôdorys. Na najstarších zachovaných zobrazeniach mesta zo 17. a 18. storočia je zachytený v podobe, ktorá zrejme celkom nezodpovedala jeho skutočnému vzhľadu. Vieme, že v druhej polovici 18. storočia bol kostol obnovený vďaka Antonovi Grasalkovičovi. Aj jeho vynovenú podobu však zachytáva unikátna fotografia z 19. storočia už len čiastočne, pretože po požiari mesta vyhorený a už predtým staticky vážne narušený farský kostol v roku 1789 zbúrali a ponechali stáť len vežu. Pri búraní sa údajne zachovali len podzemné krypty. Vežu, na ktorej sa statické problémy postupne objavili tiež, zbúrali až v roku 1880. Kríž z jej vrcholu je dodnes osadený nad Jaskyňou svätého Svorada na Zobore. Na mieste sa dodnes nerealizoval archeologický výskum zameraný na odhalenie a preskúmanie pozostatkov kostola.

Zdroj: GERGELYI, Otmar. Nitra. Bratislava: Šport, 1969, s. 102 – 103; FOJTÍK, Juraj (ed.). Nitra. Bratislava: Obzor, 1977, s. 44; VONTORČÍK, Emil. Nitra starobylá a súčasná. Bratislava: Príroda, 1988, s. 59; KERESTEŠ, Peter. Najstaršia kniha mesta Nitry 1681 – 1693. Nitra: Mesto Nitra, 2019, s. 105 – 106.