Žigmunda Verőa s manželkou Ilonou oslovila tvorba architekta Friedricha Weinwurma, ktorý vyštudoval na nemeckých univerzitách, a preto ho v roku 1924 oslovili s úlohou naprojektovať ich rodinný dom na úzkej lichobežníkovej parcele, vo vidlici dnešných ulíc Fraňa Mojtu a Kúpeľnej. Architektovi, ovplyvnenému nemeckou „novou vecnosťou“ a tvorbou rakúskeho puristu Adolfa Loosa, sa napriek atypickému tvaru parcely podarilo nájsť dômyselné riešenie a navrhnúť účelný a pohodlný dom s funkčným usporiadaním obytných a obslužných priestorov. Namiesto ostrého nárožia vo vidlici ulíc navrhol Weinwurm mierne odsadené, dvakrát dovnútra zalomené protistojné priečelie; poschodie bolo ustúpené a pred ním vznikla zatrávnená strešná terasa. Z hľadiska skladby hmoty mal teda dom charakter stupňovitej terasovej architektúry. Proti ulici stojace priečelie bolo vlastne víťazstvom architekta, pretože ním získal „chýbajúcu“ slnečnú južnú stranu, aby do nej mohol sústrediť okná reprezentačných priestorov na prízemí a izieb obyvateľov domu na poschodí.
Jednoduchá skladba architektonických objemov a prosté biele fasády, členené len rôzne dimenzovanými okennými otvormi, dodávali domu puristický výraz.
Riešenie domu Verőovcov bolo natoľko zaujímavé, že sa dom v roku 1930 dostal do publikácie Moderne villa’s en Landhuisen in Europa en Amerika, vydanej v Amsterdame.
V 70. rokoch 20. storočia dom asanovali a v súčasnosti stojí na jeho mieste už len napodobenina.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020