Architekt Michal Maximilián Scheer vypracoval v roku 1962 štúdiu troch obvodov sídliska Chrenová, no nakoniec naprojektoval so svojim tímom iba obvod Chrenová I. Na výstavbu vybral dva typy bytových domov – prízemný so štyrmi a výškový so štrnástimi nadzemnými podlažiami.
Typ prízemného bytového domu je vlastne štandardnou typizovanou stavbou, ktorú však architekt použil na utváranie vlastného urbanistického konceptu. Spájaním bytových domov do pôdorysu písmena Y dokázal vytvoriť šesťboký vnútorný dvor a tento postup násobiť donekonečna ako urbanistickú štruktúru, ktorá pripomína bunky včelieho plástu.
Vnútrobloky však neuzatvoril úplne. Dosiahol tak požadovanú komornú atmosféru pokojného zeleného miesta uprostred bytových domov, ktoré ho obklopujú, a zároveň jeho usmernené prepojenie s okolím.
Výškové bytové domy sú atypické svojou formou. Každý z nich vytvárajú tri bloky s bytmi, združené na pôdoryse písmena Y, pričom medzi nimi vznikol na každom podlaží okrem schodiska medzipriestor s trojuholníkovým pôdorysom. V duchu corbusierovskej myšlienky komunitného bývania mali tieto priestory slúžiť aj na stretávanie obyvateľov domu. Jeden z trojice blokov je nasadený na dva rady železobetónových pilierov, medzi ktorými architekt navrhol elegantný presklený vestibul so zimnou záhradou. Neomietnuté zošikmené piliere odkazujú na architektov záujem o súdobú brutalistickú architektúru, ku ktorej sa prihlásil už výškovým bytovým domom 101A na Štúrovej ulici v Nitre.
Figuratívny charakter navrhnutého urbanistického riešenia ako včelieho plástu nie je náhodný. Životu človeka v spoločenstve vytvára predobraz v udivujúcom, dokonale fungujúcom spoločenstve včiel. M. M. Scheera možno vďaka tomu zaradiť k architektom, ktorí sa zaujímali o znakovú a symbolickú funkciu architektúry.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020