Umenie

Pomník vytvoril v našom prostredí stále málo známy sochár Sándor Finta, ktorý sa počas 1. svetovej vojny ako vojak zranený na balkánskom fronte dostal do nitrianskych kasární. Sochárskemu umeniu sa začal učiť v Budapešti. Potom študoval sochárstvo vo Florencii u Adolfa Hildebrandta a v Paríži u Augusta Rodina. Pomník odhalili 29. septembra 1918, čiže ešte počas vojny. Spočiatku teda nepripomínal minulé udalosti, ale v relatívne pokojnom prostredí jedného zo župných miest Uhorska sprítomňoval tragiku udalostí, ktoré sa v tom čase odohrávali na vzdialených frontoch. Súsošie je postavené na rozhodujúcom kontraste pevného postoja a pokojného milostivého výrazu Božieho Syna s chabnúcim telom vojaka v bolestnom smrteľnom kŕči. Proti pominuteľnému pozemskému životu stojí Kristus s prísľubom večného života. Obraz Spasiteľa zachytávajúceho v náručí telo smrteľne raneného vojaka je zároveň metaforickým obrazom prijatia duše hrdinu ako najvyššej odmeny za jeho obetu vlasti. Pomník je od roku 2016 národnou kultúrnou pamiatkou.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

Nový internát Vysokej školy poľnohospodárskej, ktorý projektovali architekti Milan Šavlík a Ferdinand Seják v roku 1956, bol postavený v rokoch 1959 až 1963 na nábreží rieky Nitry zo strany mesta. Čelnú fasádu chlapčenského krídla internátu, za ktorou sa pôvodne nachádzali klubovne, dotvoril v roku 1964 veľkoplošnou tematickou sklenou mozaikou akademický maliar Dezider Castiglione. Ten sa okrem iného venoval aj tzv. tvorbe do architektúry, teda vytváraniu umeleckých diel priamo integrovaných do architektúry, alebo samostatných diel, vytvorených vo vzťahu k architektúre, ktorú mali dotvárať.
Ako prvý na Slovensku skúšal v tejto súvislosti sklobetónovú techniku, ktorú uplatnil aj v Nitre. Pod životodarným slnkom sa tu objavujú obrazy poľnohospodárskej práce, ale aj vedecko-výskumných aktivít. Ako uviedol vtedajší rektor Emil Špaldoň:
„Do súťaže prišlo mnoho návrhov, no mnohé sme museli odmietnuť. Žiadali sme, aby výzdoba zodpovedala charakteru vysokej školy ako poľnohospodárskej inštitúcie, ktorá vychováva ľudí a rozvíja vedu. Nakoniec vyhral Dezider Castiglione. Podľa našich požiadaviek vytvoril veľkoplošnú mozaiku, na ktorej je slnko ako energetický zdroj, premena energie cez rastlinnú výrobu, je na nej kombajn aj hovädzí dobytok, no aj mikroskop ako symbol vedy. Nepopustil, keď som sa ohradil, že slnko je všade na svete zlaté. A tak je na mozaike podľa umelcových predstáv slnko červené...“

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020; Zomrel autor mozaiky na Mladosti. In: Poľnohospodár, 2005, roč. 49, č. 12, s. 3.

Fontána v Mestskom parku vznikla v roku 1935. Komponovaná je na pôdoryse zloženom zo štvorlístka a z centrálneho štvorca. Autorom plastík je nitriansky rodák, sochár Július Bártfay, ktorý patrí do úzkeho kruhu zakladateľov moderného slovenského sochárstva. Okrem štyroch žiab v rohoch fontány vytvoril pravdepodobne aj ústrednú plastiku ryby, ktorá však z fontány z neznámych príčin zmizla už niekoľko rokov po jej dokončení. Neskôr ju nahradilo umelé skalné bralo a nakrátko sa v nej objavila aj neznáma plastika chlapca s chytenou rybou od neznámeho autora. V súčasnosti sú fontána i plastiky žiab v pomerne zlom stave.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020