Urbanizmus

Cintorín vznikol v roku 1915 pri vojenskej karanténnej pozorovacej stanici v Mlynárciach. Neskôr bola v blízkej škrobárni zriadená vojenská baraková nemocnica pre chorých a zranených vojakov a cintorín sa plnil tými, ktorí zraneniam alebo chorobám nakoniec podľahli. Na cintoríne sa pochovávali vojaci bez ohľadu na príslušnosť k armáde, národu či národnosti alebo na vierovyznanie. Celkovo je tam pochovaných viac než 400 vojakov a civilistov vrátane detí.
V roku 1924 na cintoríne pribudol centrálne situovaný pomník so sochou vojaka. Vytvoril ho nitriansky sochár Július Bártfay. Vojak stojí nad hrobmi s rukami opretými o hlaveň pušky. Ticho bilancuje, pokúša sa odpovedať na otázky, komunikuje melanchóliu tých, čo prežili. Dielo je prejavom autorovho nestrojeného lyrického realizmu, ktorý vychádza z úprimného hlbokého prežívania témy, posilneného vlastnými zážitkami z vojny.
Drevené kríže na jednotlivých hroboch boli po roku 1928 nahradené betónovými náhrobníkmi s identifikačnými tabuľkami a symbolmi vierovyznania zosnulých.
Pri príležitosti 100. výročia ukončenia 1. svetovej vojny vznikla iniciatíva vyhlásiť cintorín za národnú kultúrnu pamiatku. Stal sa ňou v nasledujúcom roku.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

Sídlisko, ktoré architekti naprojektovali v rokoch 1954 až 1955, sa malo stať organickou súčasťou historického mestského jadra; vonkajší rad bytových domov na nábreží rieky mal slúžiť ako vizuálna základňa pre Nitriansky hrad pri pohľadoch na mesto zo severovýchodu.
Obytný súbor je zostavený z normatívnych stavebných typov bytových domov železobetónovej konštrukcie s fasádnou úpravou v duchu diktovaného socialistického realizmu. Z urbanistického hľadiska je súbor určený dvoma osami – Mostnou ulicou ako osou komunikačnou, ktorá mala charakter akcentovaného reprezentačného vstupu do mesta, a osou občianskej vybavenosti a zóny na kultúru a oddych, ktorá sa tiahla naprieč celým sídliskom kolmo na Mostnú ulicu. Projekt sa nakoniec realizoval len čiastočne. Vypadla plánovaná rozsiahla občianska vybavenosť, ktorá mala byť ukončená takými objektmi ako budova kina, rozhlasu či lodenice v Mestskom parku.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

S vyše piatimi tisíckami hrobov a so značnou rozlohou je jedným z najväčších a najzachovalejších židovských cintorínov na Slovensku s viac ako 250-ročnou históriou. Na náhrobných pomníkoch sú vytesané osudy významných občanov, ale i jednoduchých pracovitých ľudí. Jedinečnou pamiatkou v ortodoxnej časti cintorína je hrob vynikajúceho učenca a zázračného rabína Ezechiela Banetha.
V minulosti bol cintorín tehlovým múrom rozdelený na ortodoxnú a neologickú časť. Počas 2. svetovej vojny bol značne poškodený. V ortodoxnej časti cintorína sa nachádza pamätník obetiam holokaustu, venovaný pamiatke viac ako 6 000 židovských obyvateľov Nitry a okolia, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch. Pomník je miestom každoročnej spomienkovej tryzny za obete holokaustu.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

Architekt Michal Maximilián Scheer nadviazal pri navrhovaní obytného súboru na staršiu zástavbu bytových domov z 20. rokov 20. storočia na Štúrovej ulici, v susedstve budovy súdu. Architektúra bytových domov bola prevzatá od kolektívu architektov, ktorí v rovnakom období pod vedením Štefana Svetka projektovali zástavbu bratislavskej Ulice februárového víťazstva (dnešná Račianska ul.) a to vďaka novému konštrukčnému systému bytovej výstavby LB (liaty betón), založenému na paneloch odlievaných na mieste. Tento nový systém vytváral charakteristickú štvorcovú mriežku panelového skeletu, viditeľnú na fasádach. Do tejto mriežky sa jednoducho vkladali fasádne tufobetónové panely s odliatymi otvormi na okná a balkónové dvere.
Na južnej strane Štúrovej ulice navrhol architekt rad bytových domov komponovaných kolmo na ulicu, z ktorých každý má smerom do ulice vysunutý dvojpodlažný pavilón na rôzne zariadenia a prevádzky obchodu a služieb. Zástavbu severnej strany ulice utvára zase rad bytových domov komponovaných rovnobežne s ulicou s pavilónmi vsadenými medzi bytové domy. Štyri výškové bytové domy sídliska mali dopĺňať siluetu mesta pod Zoborom s Nitrianskym hradom a vežami viacerých kostolov. Jeden z nich bol postavený nad tzv. Rolfesovou baňou, pozostatkom po niekdajšej ťažbe kameňa, ktorá sa mala po revitalizácii stať oddychovým miestom so zeleňou a s prírodným kinom, čo sa však nerealizovalo.
Všetky bytové domy majú ploché strechy, ktorých koncové časti sa elegantne dvíhajú dohora. Súbor estetizujú aj ďalšie prvky. Štúrova ulica sa po výstavbe sídliska stala novou vstupnou triedou do mesta od západu – od Bratislavy a Trnavy.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

Architekt Michal Maximilián Scheer vypracoval v roku 1962 štúdiu troch obvodov sídliska Chrenová, no nakoniec naprojektoval so svojim tímom iba obvod Chrenová I. Na výstavbu vybral dva typy bytových domov – prízemný so štyrmi a výškový so štrnástimi nadzemnými podlažiami.
Typ prízemného bytového domu je vlastne štandardnou typizovanou stavbou, ktorú však architekt použil na utváranie vlastného urbanistického konceptu. Spájaním bytových domov do pôdorysu písmena Y dokázal vytvoriť šesťboký vnútorný dvor a tento postup násobiť donekonečna ako urbanistickú štruktúru, ktorá pripomína bunky včelieho plástu.
Vnútrobloky však neuzatvoril úplne. Dosiahol tak požadovanú komornú atmosféru pokojného zeleného miesta uprostred bytových domov, ktoré ho obklopujú, a zároveň jeho usmernené prepojenie s okolím.
Výškové bytové domy sú atypické svojou formou. Každý z nich vytvárajú tri bloky s bytmi, združené na pôdoryse písmena Y, pričom medzi nimi vznikol na každom podlaží okrem schodiska medzipriestor s trojuholníkovým pôdorysom. V duchu corbusierovskej myšlienky komunitného bývania mali tieto priestory slúžiť aj na stretávanie obyvateľov domu. Jeden z trojice blokov je nasadený na dva rady železobetónových pilierov, medzi ktorými architekt navrhol elegantný presklený vestibul so zimnou záhradou. Neomietnuté zošikmené piliere odkazujú na architektov záujem o súdobú brutalistickú architektúru, ku ktorej sa prihlásil už výškovým bytovým domom 101A na Štúrovej ulici v Nitre.
Figuratívny charakter navrhnutého urbanistického riešenia ako včelieho plástu nie je náhodný. Životu človeka v spoločenstve vytvára predobraz v udivujúcom, dokonale fungujúcom spoločenstve včiel. M. M. Scheera možno vďaka tomu zaradiť k architektom, ktorí sa zaujímali o znakovú a symbolickú funkciu architektúry.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020