reznick

Novú modernú budovu najstaršieho bankového ústavu v Nitre – Nitrianskej všeobecnej banky – naprojektoval v roku 1928 v ateliéri Milana Michala Harminca mladý architekt Ferdinand Silberstein. Stavbu na nároží Štefánikovej triedy a Radlinského ulice realizovala v rokoch 1931 – 1933 nitrianska firma Ján Tomaschek. Základ budovy tvoria dve nerovnako vysoké uličné krídla s obchodnými priestormi na prízemí a s bytmi na vyšších podlažiach. Celkovú kompozíciu dopĺňa a vyvažuje tretí, v tomto prípade vertikálny objem schodiskovej veže, sprístupňujúcej všetky poschodia. V roku 1998 bola budova ako hodnotný funkcionalistický objekt vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Časť obchodného parteru s veľkými výkladmi v oceľových rámoch a s fasádami obkladanými travertínom, v ktorom bola svojho času predajňa podniku zahraničného obchodu Tuzex, pobočka banky a naposledy kníhkupectvo, bola dlhodobo nevyužitá. V septembri 2021 Asociácia Divadelná Nitra otvorila tieto priestory po rekonštrukcii a revitalizácii ako nové kultúrne centrum bod.K7 – priestor pre kultúru, kreativitu a komunitu.

Obytnú štvrť na úpätí Zobora naprojektoval architekt Václav Jiránek pre zamestnancov nitrianskeho poštového a telegrafného úradu. Uplatnil pritom tri varianty rodinných domov. Vychádzal z tradičných staviteľských princípov, pri ktorých kládol dôraz na orientáciu spoločenských priestorov do ulice. Svoje tradicionalistické zmýšľanie potvrdil aj historizujúco poňatou výzdobou fasád. Domy sú ozvláštnené drobnými rizalitmi, odlíšenými od ostatných častí odhaleným tehlovým murivom. Pomocou nich architekt na vybraných miestach zväčšil a ozvláštnil inak prostú pravouhlú dispozíciu. V súčasnosti nie je tento obytný súbor pamiatkovo chránený, a tak ho nenávratne poškodzujú neraz veľmi nevhodné stavebné aktivity majiteľov jednotlivých domov.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

Český architekt František Faulhammer sa pri projektovaní budovy prioritne riadil jej budúcou funkciou. Obe hlavné krídla, usporiadané do pôdorysu v tvare písmena T, majú železobetónový skelet a sú kryté plochými strechami. Z východnej strany je komplex doplnený dvojpodlažným administratívnym blokom. Podlažia sú komunikačne „zosieťované“ schodiskami na koncoch jednotlivých krídel, na ktoré priamo nadväzujú priestranné chodby na všetkých podlažiach. Hlavné južné priečelie má hlavný vchod zdôraznený nástupným schodiskom, železobetónovou markízou a rozmernými oknami nad ňou. Budovu obnovili a v roku 1996 adaptovali pre potreby FF UKF v Nitre. Od roku 1997 je národnou kultúrnou pamiatkou.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

Tento dom naprojektoval pre manželov Fritza a Etelu Kollmannovcov v roku 1934 architekt Oskar Singer. Pri jeho navrhovaní sa riadil princípmi, ktoré už v 20. rokoch sformuloval Singerom obdivovaný svetoznámy francúzsky architekt Le Corbusier. Veľká časť domu bola pôvodne vysunutá vo výške prvého poschodia na stĺpoch. Schodiskom vo veži je sprístupnený byt aj strešná terasa. Môže byť prekvapujúce, že tento na pohľad veľký rodinný dom je navrhnutý na pohodlný život páru, nanajvýš trojčlennej rodiny. K celkovému výrazu významne prispievajú aerodynamické zaoblenia nároží, ktoré mali byť podľa pôvodných plánov ešte výraznejšie.
Dom Kollmannovcov, nazývaný aj Vila K, bol ako hodnotný funkcionalistický objekt v roku 2011 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Od roku 2018 jeho súčasní majitelia realizujú citlivú komplexnú obnovu.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2021