reznick

Sídlisko Chrenová I

Sídlisko Chrenová I

Sídlisko Chrenová I

1963 – 1969

architekt
Michal Maximilián Scheer

Architekt Michal Maximilián Scheer vypracoval v roku 1962 štúdiu troch obvodov sídliska Chrenová, no nakoniec naprojektoval so svojim tímom iba obvod Chrenová I. Na výstavbu vybral dva typy bytových domov – prízemný so štyrmi a výškový so štrnástimi nadzemnými podlažiami.
Typ prízemného bytového domu je vlastne štandardnou typizovanou stavbou, ktorú však architekt použil na utváranie vlastného urbanistického konceptu. Spájaním bytových domov do pôdorysu písmena Y dokázal vytvoriť šesťboký vnútorný dvor a tento postup násobiť donekonečna ako urbanistickú štruktúru, ktorá pripomína bunky včelieho plástu.
Vnútrobloky však neuzatvoril úplne. Dosiahol tak požadovanú komornú atmosféru pokojného zeleného miesta uprostred bytových domov, ktoré ho obklopujú, a zároveň jeho usmernené prepojenie s okolím.
Výškové bytové domy sú atypické svojou formou. Každý z nich vytvárajú tri bloky s bytmi, združené na pôdoryse písmena Y, pričom medzi nimi vznikol na každom podlaží okrem schodiska medzipriestor s trojuholníkovým pôdorysom. V duchu corbusierovskej myšlienky komunitného bývania mali tieto priestory slúžiť aj na stretávanie obyvateľov domu. Jeden z trojice blokov je nasadený na dva rady železobetónových pilierov, medzi ktorými architekt navrhol elegantný presklený vestibul so zimnou záhradou. Neomietnuté zošikmené piliere odkazujú na architektov záujem o súdobú brutalistickú architektúru, ku ktorej sa prihlásil už výškovým bytovým domom 101A na Štúrovej ulici v Nitre.
Figuratívny charakter navrhnutého urbanistického riešenia ako včelieho plástu nie je náhodný. Životu človeka v spoločenstve vytvára predobraz v udivujúcom, dokonale fungujúcom spoločenstve včiel. M. M. Scheera možno vďaka tomu zaradiť k architektom, ktorí sa zaujímali o znakovú a symbolickú funkciu architektúry.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

Posted by reznick in Urbanizmus
Poštový a telegrafný úrad

Poštový a telegrafný úrad

Poštový a telegrafný úrad

Svätoplukovo námestie 2

1929 – 1931

architekt
Josef Marek
spolupráca
Vladimír Melichar

Projekt nitrianskej pošty vypracoval v roku 1928 český architekt Josef Marek v spolupráci s architektom Vladimírom Melicharom z Ministerstva pôšt a telegrafov.
Budovu skomponoval ako dva celky podľa funkcie, teda ako dvojpodlažný vybavovací blok pre verejnosť, orientovaný do námestia, a väčšiu trojkrídlovú prevádzkovú časť, ktorá stojí v pohľade od námestia hneď za ním.
Využitý železobetónový skelet umožnil, aby architekt použil vo fasádach vybavovacej časti budovy rad rozmerných oceľových okien. V jej hlavnom priečelí dokonca vložil medzi nosné železobetónové piliere ľahké oceľové fasádne panely s čiernymi sklami. Dnes ich pripomína na čierno natretá omietka.
Severným krídlom architekt Marek porušil pravouhlú skladbu budovy, keďže sa krídlo odkláňa na severovýchod v línii dnešnej Ulice Boženy Němcovej. To narúša celkovú symetriu a pri pohľade z námestia vyvoláva charakteristický vzhľad kompozície vychýlenej z osi.
Napriek snahám o rekonštrukciu v 90. rokoch 20. storočia zostala budova dodnes v pôvodnom stave. Čiastkové adaptačné úpravy celkovému vzhľadu budovy skôr uškodili. Budova je od roku 1997 národnou kultúrnou pamiatkou.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

Posted by reznick in Architektúra
Nitrianska ústredná banka

Nitrianska ústredná banka

Nitrianska ústredná banka

Štefánikova trieda 35

1904 – 1905

Architekt
neznámy

Budovu postavili podľa projektu neznámeho architekta pravdepodobne v rokoch 1904 až 1905 ako sídlo Nitrianskej ústrednej banky. Po zániku Rakúsko-Uhorska sa budova dostala do majetku meštianskej rodiny Dr. Mikuláša Cyrila Brežného, ktorý prenajal prízemie Sporiteľni mesta Uherské Hradiště pre Nitriansku župu. Kým na prízemí na pohľad úzkej a vysokej stavby bola umiestnená expozitúra, na vyšších podlažiach, usporiadaných vo výrazovo silnej trojkrídlovej kompozícii, bolo niekoľko bytov. Chodba za vstupnými dvermi sprístupňovala povedľa expozitúry schodisko na vyššie podlažia a zároveň umožňovala prejsť do záhrady za domom. Na prvom poschodí je vo vnútornom priestore medzi krídlami vytvorená presklená zimná záhrada s výhľadom do ulice.

Budova banky je hodnotným reprezentantom architektúry zo začiatku 20. storočia, ovplyvnenej secesiou a to predovšetkým v dekoratívnej výzdobe priečelia a umelecko-remeselných prvkoch architektúry. Od roku 2009 je národnou kultúrnou pamiatkou.

Zdroj: archív KPÚ Nitra

Posted by reznick in Architektúra