Architektúra

Architekti Vladimír Dedeček – Rudolf Miňovský pripravovali od roku 1955 spoločne projekt výstavby areálu v centre mesta Nitry. Napokon sa podarilo presadiť nové umiestnenie na ľavom brehu rieky Nitry a kolégium rektora si nakoniec vypralo projekt prepracovaný architektom Dedečkom. V uvoľňujúcom sa politickom režime mal možnosť sledovať vývin architektúry na Západe, absorbovať získané podnety a formovať tak vlastné architektonické myslenie. Okrem iného ho oslovila možnosť dodávať architektúre jedinečný silný zapamätateľný výraz a zároveň v tom čase sa rozvíjajúca škrupinová či šošovkovitá železobetónová konštrukcia, ktorú uplatnil v prípade veľkej školskej auly.
Aula sa nachádza v osi Štúrovej ulice predĺženej cez rieku. Spolu s deväťpodlažným rektorátom je spoločnou podnožou spojená do zvláštneho celku. Má priemer 37 metrov a kapacitu 600 miest. Vďaka svojmu tvaru umožňuje usporiadať sedenie stupňovito po obvode kruhovej centrálnej plochy ako v aréne alebo amfiteátri. Jej kupola má priznané rebrovanie, usporiadané do hviezdicovitého obrazca. Pásové okno po obvode auly privádza svetlo, ponúka priehľady na mesto a areál školy a vizuálne oddeľuje kupolu od dolnej časti auly.
Tri sedempodlažné pavilóny, patriace trom teoretickým pracoviskám – agronomickému, zootechnickému a technickému –, sú kolmo napojené na priebežnú komunikačnú os – presklenú spojovaciu chodbu, ktorá vychádza z bloku s rektorátom a aulou. Túto pavilónovú schému doplnil architekt o rad špecificky formovaných posluchární, takisto napojených kolmo na os priebežnej chodby z oboch jej strán.
Komplex Vysokej školy poľnohospodárskej, dnešnej Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, bol v roku 2014 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Vedenie školy sa k starostlivosti o hodnotný komplex stavia s príkladnou ohľaduplnosťou a usiluje sa o postupnú citlivú obnovu.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

Najväčšou a spomedzi verejných budov iste aj najvýznamnejšou objednávkou nitrianskeho architekta Oskara Singera bol projekt Štátnej meštianskej školy v Nitre. Architekt zvolil koncept dispozičného dvoj-traktu s priebežnou chodbou, z ktorej bol prístup do jednotlivých učební, kabinetov a ďalších školských priestorov. Tento koncept rozvinul do podoby trojpodlažnej asymetrickej trojkrídlovej budovy. Severozápadné krídlo, určené na výučbu chlapcov, a juhovýchodné krídlo, určené na výučbu dievčat, boli prepojené kolmým spojovacím krídlom so schodiskom, spoločnými priestormi s miestnosťami pre učiteľov tak, aby sa pri pohľade z juhovýchodu neprekrývali. Vďaka tomu boli všetky triedy počas dopoludňajšieho vyučovania prirodzene presvetlené slnkom.
K celkovému modernistickému výrazu školy významne prispeli ploché strechy. Školská budova pôsobila aj vďaka nim ako sústava troch prostých bielych kvádrov s pravidelným rastrom okien a plochami sklobetónových stien schodiskových priestorov. Iba hlavný vstup zdôrazňovala železobetónová markíza a kabrincový obklad kontrastný k fasádam.
V školskom areáli bol podľa projektu postavený aj dom riaditeľa školy. Jednoduchý kubus má priečelie s krytou polkruhovou terasou orientované k rieke. Dnes sa využíva ako materská škola.
Napriek tomu, že škola a dom riaditeľa sú od roku 1998 národnou kultúrnou pamiatkou, vlastník v posledných rokoch krátkozrako pristúpil ku kvalitatívne lacnej bezohľadnej rekonštrukcii, ktorej dôsledkom boli nenávratné straty pamiatkových hodnôt tohto významného architektonického diela.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

František Krupka naprojektoval v roku 1927 na základe štátnej objednávky súbor bytových domov pre župných úradníkov na svahoch nitrianskej Kalvárie. Pod dohľadom Správy stavby Kolónie župných obytných domov ho dokončili v roku 1929.
V prvých troch radoch sú striedavo rozmiestnené štvorbytové domy a v najvyššej úrovni súbor ukončuje najvyššie postavená trojpodlažná bytovka s piatimi vchodmi. Komplex poskytoval štandardné jednoizbové byty, no bez samostatných kúpeľní. Spolu s práčovňou boli umiestnené v suteréne ako spoločné pre všetkých obyvateľov vchodu.
Architektúra súboru je zjednodušená, bez zbytočnej dekoratívnej výzdoby, no architekt dbal na celkovú symetriu súboru aj jednotlivých domov. Vybranými architektonickými prvkami zvýraznil kľúčové časti architektúry tak, aby vyzdvihol jej anatómiu, či už ide o zvýraznenie vstupnej časti prelamovaným portálom z neomietnutej tehly, jednoduché rímsy, ktoré podčiarkujú tvaroslovie fasád a združujú okná, alebo atiky priečelí, ktoré pri čelnom pohľade vytvárajú dojem kompozície prostých kubických objemov.
Kolónia župných domov je premysleným autonómnym urbanistickým celkom, ktorý sa po výstavbe vznášal nad mestom s historickou architektúrou ako fantazijná vidina ideálneho mesta budúcnosti. V roku 1998 ju vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

Projekt nitrianskej pošty vypracoval v roku 1928 český architekt Josef Marek v spolupráci s architektom Vladimírom Melicharom z Ministerstva pôšt a telegrafov.
Budovu skomponoval ako dva celky podľa funkcie, teda ako dvojpodlažný vybavovací blok pre verejnosť, orientovaný do námestia, a väčšiu trojkrídlovú prevádzkovú časť, ktorá stojí v pohľade od námestia hneď za ním.
Využitý železobetónový skelet umožnil, aby architekt použil vo fasádach vybavovacej časti budovy rad rozmerných oceľových okien. V jej hlavnom priečelí dokonca vložil medzi nosné železobetónové piliere ľahké oceľové fasádne panely s čiernymi sklami. Dnes ich pripomína na čierno natretá omietka.
Severným krídlom architekt Marek porušil pravouhlú skladbu budovy, keďže sa krídlo odkláňa na severovýchod v línii dnešnej Ulice Boženy Němcovej. To narúša celkovú symetriu a pri pohľade z námestia vyvoláva charakteristický vzhľad kompozície vychýlenej z osi.
Napriek snahám o rekonštrukciu v 90. rokoch 20. storočia zostala budova dodnes v pôvodnom stave. Čiastkové adaptačné úpravy celkovému vzhľadu budovy skôr uškodili. Budova je od roku 1997 národnou kultúrnou pamiatkou.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

Budovu postavili podľa projektu neznámeho architekta pravdepodobne v rokoch 1904 až 1905 ako sídlo Nitrianskej ústrednej banky. Po zániku Rakúsko-Uhorska sa budova dostala do majetku meštianskej rodiny Dr. Mikuláša Cyrila Brežného, ktorý prenajal prízemie Sporiteľni mesta Uherské Hradiště pre Nitriansku župu. Kým na prízemí na pohľad úzkej a vysokej stavby bola umiestnená expozitúra, na vyšších podlažiach, usporiadaných vo výrazovo silnej trojkrídlovej kompozícii, bolo niekoľko bytov. Chodba za vstupnými dvermi sprístupňovala povedľa expozitúry schodisko na vyššie podlažia a zároveň umožňovala prejsť do záhrady za domom. Na prvom poschodí je vo vnútornom priestore medzi krídlami vytvorená presklená zimná záhrada s výhľadom do ulice.

Budova banky je hodnotným reprezentantom architektúry zo začiatku 20. storočia, ovplyvnenej secesiou a to predovšetkým v dekoratívnej výzdobe priečelia a umelecko-remeselných prvkoch architektúry. Od roku 2009 je národnou kultúrnou pamiatkou.

Zdroj: archív KPÚ Nitra