Architektúra

Hoci sa viedenské obdobie architekta Jacqua Oblatta nieslo v duchu doznievajúcej secesie, projekt luxusného rodinného sídla Verőovcov už podriadil, možno aj pod vplyvom kolegu Adolfa Loosa, plne účelnej modernej architektúre, očistenej od ornamentov. V Nitre bol dom Verőovcov jedným z prvých moderných domov. Dve nadzemné podlažia, každé s vlastnou terasou, rozdelil architekt na spoločenské prízemie s veľkou halou, s jedálňou, so salónom a poschodie so súkromnými izbami obyvateľov domu. Výškové rozohranie podlažnosti opäť odkazuje na Loosa a jeho architektonickú koncepciu, tzv. Raumplan, ktorá sa zakrátko rozšírila po Európe a ovplyvnila mnoho ďalších architektov. Architekt Oblatt navrhol v 30. rokoch aj vilu Sanssouci v Trenčianskych Tepliciach a židovskú školu v Leviciach – obe sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Jeho nitrianska realizácia je zanedbaná a postupne sa rozpadá.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

Kino Republika, ako sa spočiatku nové kino nazývalo, bolo postavené z iniciatívy Prvej slovenskej filmovej spoločnosti Limbora v Bratislave, ktorá si na tento projekt povolala špičkového architekta Friedricha Weinwurma. Stavbu zrealizoval s niekoľkými úpravami oproti jeho projektu miestny staviteľ Ignác Weil, otec úspešného výtvarníka Shragu Weila. Vo svojej podstate jednoduchá budova pozostáva z kinosály, zo vstupných priestorov, z dlhej chodby pozdĺž sály s oknami orientovanými do ulice a z premietacích a obslužných priestorov na poschodí.
V roku 1930 sa stal prevádzkovateľom kina podnikateľ Július Stark, vďaka ktorému bolo kino uspôsobené na premietanie zvukových filmov ako prvé na území Slovenska. Prvým bol americký filmový muzikál Spievajúci blázon (The Singing Fool).
Budovu kina upravili v 40. rokoch a v roku 1957 prešla zásadnou prestavbou. Kino vtedy dostalo názov Moskva. Prebudovaný bol čiastočne interiér a celé priečelie, kde okrem premurovania vstupov a okien zastavali aj ustúpenú časť fasády na poschodí.
V kine sa prestalo premietať v roku 2006 a bolo zaradené do prebytočného majetku mesta. V roku 2019 prebehla architektonická súťaž na jeho rekonštrukciu, kde bol základnou podmienkou citlivý návrat k pôvodnému konceptu Friedricha Weinwurma. Rekonštrukcia je súčasťou realizácie projektu Kreatívneho centra Nitra.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

Český architekt Jiří Grossmann projektoval v architektonickej dvojici s Aloisom Balánom predovšetkým v Bratislave. Výnimočne navrhol v rokoch 1929 až 1931 modernú budovu Štátnej odbornej hospodárskej školy pre Nitru. Kultivovaný architektonický výraz trojkrídlovej budovy charakterizujú predovšetkým fasády bez ozdôb, ktoré sú členené iba jednoduchými, pravouhlo komponovanými okennými otvormi a vstupmi.
Zvláštnu pozornosť si zaslúžia rozmerné skladacie okná študovne a jedálne na prízemí internátneho krídla, a to predovšetkým pre dômyselne konštruované oceľové rámy. Dnes patrí budova Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, vďaka ktorej prešla v rokoch 2014 až 2015 úspešnou a citlivou pamiatkovou obnovou. Od roku 1998 je národnou kultúrnou pamiatkou.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

V realizácii nitrianskeho obchodného domu Prior sa jednoznačne odráža architektonický jazyk slovenského architekta Ivana Matušíka. Tento projekt vznikol v rokoch 1967 až 1969 a je reprezentantom neskorej moderny a brutalizmu u nás. Vďaka železobetónovému skeletu mohol architekt nasadiť na presklený dvojpodlažný parter mohutný viacpodlažný blok s pásovými oknami charakteristickými pre predvojnový funkcionalizmus. Zdanlivé rozbitie tohto bloku na niekoľko častí je v skutočnosti rytmickým rozčlenením plášťa zvislými štrbinami na fasáde. Obchodný dom Prior bol obložený keramickým obkladom, pre Matušíka typickým, ktorý však začal v 90. rokoch pre nekvalitné osadenie postupne opadávať. Jedným z kľúčových prvkov budovy je mohutná železobetónová dvojúrovňová terasa, ktorá budovu obopína z troch strán a sprístupňuje ju z exteriéru prostredníctvom širokých nástupných schodísk a rampy pre motorové vozidlá.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

Koncom 50. rokov sa začalo s realizáciou odvážneho projektu bytového domu architekta Michala Maximiliána Scheera. Stojeden bytov stojí na rade železobetónových pilierov, ktoré sa smerom nadol zužujú tak, že už pri výstavbe vyvolávali u odborníkov dojem vážneho statického rizika.
Na časti pilierov na prízemí je inštalovaná 14 metrov dlhá dekoratívna stena z betónu a hutníckeho skla. Jej autorom je nitriansky sochár Tibor Bartfay. Výrazovo silný abstraktný reliéf vychádza z aktuálneho sochárovho záujmu o štrukturálnu abstrakciu, resp. informel.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

Továrenský areál tzv. Ferenitky je príkladom typickej industriálnej architektúry z prelomu 19. a 20. storočia. Podnik Ferrenit, pre ktorý vznikol, sa zameriaval na spracovanie azbestovej bridlice a výrobu azbestocementovej strešnej krytiny. Založil ho úspešný nitriansky podnikateľ Adolf Kramer, ktorý už podnikal v drevospracujúcom priemysle a pivovarníctve. V období prvej Československej republiky mal podnik do 150 zamestnancov. Po 2. svetovej vojne a znárodnení v roku 1948 sa výroba dokonca rozšírila do Mlynáriec a prebiehala plynule až do 90. rokov. Po privatizácii v roku 1995 firma postupne zanikla.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

Románsky kostol je podľa všetkého druhou najstaršou stojacou stavbou na území mesta. Stojí na základoch svojho predchodcu, pochádzajúceho pravdepodobne z 10. storočia. Zničili ho Turci, a tak bol v 18. storočí prestavaný. V 60. rokoch 20. storočia ho pri plošnej asanácii starej osady Párovce, ktorá predchádzala výstavbe nového sídliska, zachránili odborníci.
Na stredovekú etapu dejín Kostola svätého Štefana, kráľa neodkazujú len jeho viac než tisícročné základy, ale aj cenné fragmenty nástenných malieb v interiéri či štrbinové okienko svätyne. Kostol bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku už v roku 1963 a dodnes si zachoval starobylý ráz. V súčasnosti slúži gréckokatolíckej cirkvi.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

Žigmunda Verőa s manželkou Ilonou oslovila tvorba architekta Friedricha Weinwurma, ktorý vyštudoval na nemeckých univerzitách, a preto ho v roku 1924 oslovili s úlohou naprojektovať ich rodinný dom na úzkej lichobežníkovej parcele, vo vidlici dnešných ulíc Fraňa Mojtu a Kúpeľnej. Architektovi, ovplyvnenému nemeckou „novou vecnosťou“ a tvorbou rakúskeho puristu Adolfa Loosa, sa napriek atypickému tvaru parcely podarilo nájsť dômyselné riešenie a navrhnúť účelný a pohodlný dom s funkčným usporiadaním obytných a obslužných priestorov. Namiesto ostrého nárožia vo vidlici ulíc navrhol Weinwurm mierne odsadené, dvakrát dovnútra zalomené protistojné priečelie; poschodie bolo ustúpené a pred ním vznikla zatrávnená strešná terasa. Z hľadiska skladby hmoty mal teda dom charakter stupňovitej terasovej architektúry. Proti ulici stojace priečelie bolo vlastne víťazstvom architekta, pretože ním získal „chýbajúcu“ slnečnú južnú stranu, aby do nej mohol sústrediť okná reprezentačných priestorov na prízemí a izieb obyvateľov domu na poschodí.
Jednoduchá skladba architektonických objemov a prosté biele fasády, členené len rôzne dimenzovanými okennými otvormi, dodávali domu puristický výraz.
Riešenie domu Verőovcov bolo natoľko zaujímavé, že sa dom v roku 1930 dostal do publikácie Moderne villa’s en Landhuisen in Europa en Amerika, vydanej v Amsterdame.
V 70. rokoch 20. storočia dom asanovali a v súčasnosti stojí na jeho mieste už len napodobenina.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

Pre Spolok Československého Červeného kríža v Nitre naprojektoval novú budovu približne v rokoch 1929 až 1930 český architekt František Lydie Gahura (1891 – 1958), ktorý bol hlavným architektom mesta Zlín a tvorcom charakteristickej modernej architektúry obuvníckeho podniku Tomáša Baťu.
Vnútorný organizmus budovy bol navrhnutý prioritne ako funkčný, podľa požiadaviek inštitúcie, ktorej mala budova slúžiť. Architekt pri dimenzovaní jednotlivých priestorov zohľadnil ich budúce využitie. Výsledné dispozično-priestorové usporiadanie sa priamo odzrkadlilo v skladbe architektonických hmôt objektu v zmysle princípov pravdivosti architektúry. Budova je zložená z dvoch dvojpodlažných, rozdielne vysokých blokov, medzi ktoré je vsadená schodisková veža s hlavným vchodom na prízemí a s charakteristicky zaobleným plášťom. Architekt Gahura zároveň navrhol priestory tak, aby boli ideálne orientované na jednotlivé svetové strany.
V projekte využil najmodernejšie materiály a technologické postupy výstavby, čo sa prejavilo najmä v železobetónovom skelete.
Priestory Červeného kríža boli presvetlené cez veľkorysé okná. Časť zaoblenia schodiskovej veže tvorila sklenená stena, cez ktorú sa presvetľoval schodiskový priestor. Žiaľ, pri rekonštrukcii boli okná vymenené a ich náhrady ublížili celkovému architektonickému výrazu.
Poschodie novej budovy ČČK slúžilo od roku 1932 ako sídlo Okresného detského domova pre siroty a opustené deti. V druhej polovici 20. storočia sa v budove na niekoľko desaťročí usídlila poliklinika. V súčasnosti ju vlastní nástupnícka organizácia pôvodného majiteľa, Slovenský Červený kríž. Podľa slovenského historika architektúry Matúša Dullu je budova po asanácii vily Dr. Sázela v Trenčíne (2005) jedinou známou a dodnes stojacou realizáciou architekta Gahuru na území Slovenska. Možno ju považovať za najvýznamnejší funkcionalistický objekt na území mesta Nitry a jeden z najvýznamnejších prejavov funkcionalistickej architektúry na Slovensku. Od roku 2018 je národnou kultúrnou pamiatkou.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020

Je dielom jedného z najvýznamnejších architektov na Slovensku Ivana Matušíka a mladého architekta Sebastiana Nagya. Hlavnými inšpiračnými prvkami vzniku stavby boli Nitrianska pahorkatina, Zobor a meander rieky Nitry. Prírodné dominanty mesta sa stretli, aby pomohli vzniku architektonickej dominanty. Výraznú úlohu zohrala, samozrejme, parcela, na ktorej stavba vznikala a ktorá predurčila jej netypický pôdorys. Materiálové riešenie v konečnom výsledku podčiarklo zámer autorov.

Zdroj: www.snaatelier.sk